Znenie príhovoru z pohrebu pani Márie Paločkovej
UZOVSKĚ PEKĽANY 8. 12. 2025 // Na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie sme sa v malebnej dedinke Uzovské Pekľany rozlúčili s neviditeľnou hrdinkou – tichou a obetavou sväticou každodennosti - Máriou Paločkovou. Na pohrebe si na ňu v príhovore zaspomínali vnuk a syn Matúš a Jozef Paločkovci.
Babka Mária sa narodila v chudobnejšej, ale láskyplnej rodine Andreja a Margity Kozmovej. S mladšou sestrou Cilkou spomínali na svojho ocka, ktorý sa s nimi hrával a vštepoval im lásku k Pánu Bohu. Veľmi skoro však zomrel a staršia Mária už ako 8-ročná musela prevziať povinnosti dospelých, keďže mamka Margita často odchádzala z domu za prácou. Neskôr aj sama ako 13 ročná odišla do Južných Čiech, kde robila na statku. Neskôr pracovala ako šička, lesná robotníčka, pracovníčka na družstve a upratovačka. Veľmi rada šila, vyšívala, tkala pokrovce, piekla. Rada robila domáce a ručné práce. Bola veľmi šikovná.
Od malička mala vo veľkej úcte Pannu Máriu, ktorá ju sprevádzala počas celého života. Z detských čias si často spomínala aj na prísneho ale láskavého pána farára Zbojovského, tiež veľkého ctiteľa Panny Márie. Ako 19-ročná sa vydala za manžela Bartolomeja, s ktorým mali 4 deti, Jozefa, Petra, Máriu a Moniku. Dožila sa aj radosti zo svojich 11 vnúčat a 22 pravnúčat. Bola vždy aktívna, ozdobovala kostol, šila, žehlila , viedla modlitby, v okolí kostola nasadila krásne ruže, ktoré ho veľa rokov skrášľovali a starala sa o nich, veľmi rada chodila na púte, už od malička brávala so sebou aj svoje deti, do Levoče, Obišoviec, na primície... Veľmi rada chodila do lesa na maliny , jahody, potom nezabudla niečo po deťoch poslať p. farárovi. Mala veľmi dobrý vzťah so susedmi, keď niekto potreboval pomoc, nikdy neodmietla. Naša babka bola aj výbornou kuchárkou aj pekárkou a vedela navariť aj napiecť dobroty, na ktoré sme sa vždy tešili, keď sme trávili prázdniny u babky. Jej mačanku sme vedeli jesť aj viackrát do dňa a nikdy nás na ňu neprešla chuť, na pirohy sme sa tešili s ockom Jožkom celou cestou od Zvolena až do Pekľan a kakaový koláč, ten nám babka vždy nabalila aj na domov a verím, že tak ako chutil nám, chutil aj ostatným.
Babka mala vždy toľko sily a obetavo sa starala o všetkých. Nikdy sa nesťažovala. Do kostola či už do Jarovníc, alebo aj do Renčišova chodievala skoro stále pešo a nás, svoje vnúčatá brávala so sebou. Veľakrát sme doslova nestíhali jej tempo. Po ceste sme sa spolu modlili ruženec, alebo nám babka rozprávala svoje príbehy zo života. Do pamätníčkov nám, jej vnúčatám, napísala tieto slová: “Buď čistý ako kvet, bude ťa milovať celý svet”. Dievčatám zas napísala: “Buď čistá ako ľalia, bude ťa milovať Panna Mária”. Posledných 30 rokov života môžeme povedať venovala svojim vnúčatám a pastorácii medzi Rómami. Pod vedením miestnych kňazov v spolupráci s rehoľnými sestričkami učila náboženstvo, pripravovala k sviatostiam, modlili sa spolu večeradlo, ruženec, spolu s rodinami za chorých, pri umierajúcich, viedla mládež - mali spevokol..., milovala ich činorodou láskou. Oni sami vedia najlepšie povedať, čo všetko pre nich urobila. Familiárne ju volali “teta”. Veľkou mierou prispela aj k tomu, že v osade v Jarovniciach bol postavený kostol. Nie vždy našla pochopenie v svojom okolí. Pán však jej dával silu, odhodlanie a vytrvalosť a aj napriek prekážkam, nikdy nepochybovala, že to, čo robí, je správne. Napĺňalo ju to radosťou. Párkrát sa vyjadrila, že keď skončí s prácou medzi Rómami, tak skončí... Teraz vidíme, so zármutkom, že sa aj tak stalo.
Ďakujeme synovi Petrovi, že sa o ňu až do konca vzorne staral, aby mala, čo potrebuje a že jej umožnil, aby robila to, čo ju napĺňalo. Ďakujeme aj ostatným deťom, vnúčatám a všetkým tým, ktorí jej akokoľvek pomáhali a povzbudzovali ju, všetkým dobrodincom, ktorí ju vedeli pochopiť a všetkým, ktorí sa za ňu modlili a v týchto posledných dňoch prosili za jej uzdravenie. Pán to chcel inak. Veríme, že dnes sa už teší pri svojej nebeskej celoživotnej, môžeme povedať v najlepšom slova zmysle, kamarátke, nebeskej matke, ktorú tak milovala.
Drahá babka, mamka, prababka, sestra, krstná mama, teta, ďakujeme Ti, že si bola tu medzi nami, za všetko, čo si nám dala, za Tvoju obetavosť, keď si nikdy nehľadela na seba, za Tvoju dobrotu, trpezlivosť, ochotu pomáhať, vľúdne slová, povzbudenia, modlitby a veľkú lásku, ktorú si nám prejavovala. Ľúbime ťa a prosíme, oroduj za nás v nebi. Budeš nám chýbať, ale veríme, že sa raz s Tebou stretneme pri našom dobrotivom Pánovi.
Dovidenia v nebi.
Do večnosti odišiel salezián kňaz don Jozef Žembera, ktorý prežil sedem rokov na Luníku IX. v Košiciach medzi Rómami
16. 12. 2025 // Don Jozef Žembera zomrel 16. decembra 2025 vo veku 64 rokov. V službe v Cirkvi prežil 38 rokov rehoľného a 36 rokov kňazského života. Pochovaný bude na cintoríne v Jacovciach.
Don Jozef sa narodil 15. januára 1961 v Topoľčanoch rodičom Jozefovi a Margite, rodenej Kocúrovej. Detstvo prežil v rodinnom prostredí so svojimi súrodencami, v ktorom sa formovala aj jeho viera a túžba slúžiť Bohu. Už ako mladý chlapec sa aktívne zapájal do života vo farnosti a do stretiek mládeže. Po absolvovaní dvojročnej vojenskej služby sa usiloval vstúpiť do seminára, no na prvýkrát nebol prijatý. Nezanevrel však a svoje povolanie nosil vo svojom srdci – zamestnal sa a zároveň sa začal zaujímať o saleziánsku formáciu. Na druhý pokus bol prijatý na CMBF v Bratislave, kam sa prihlásil ako seminarista za Nitriansku diecézu. Štúdium absolvoval v rokoch 1984 – 1989. V tom čase prežíval aj svoju tajnú formáciu u saleziánov. „Tretí ročník na fakulte bol najnáročnejší,“ spomínal, „bol som asistentom v seminári – duktorom a aj novicom zároveň.“
Prvé rehoľné sľuby zložil 16. augusta 1987. Kňazskú vysviacku prijal 17. júna 1989 v Nitre z rúk trnavského arcibiskupa a jeho rodáka Mons. Jána Sokola. Ako kaplán pôsobil najprv vo farnosti Žilina – mesto, neskôr v Predmieri. Na oboch miestach rozvíjal aj spoluprácu s hnutím Fokoláre a Neokatechumenátnou cestou. Neskôr ho predstavení poslali do Ríma na štúdiá spirituality na Pápežskú saleziánsku univerzitu (1990 – 1995). Po návrate pôsobil v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, v Castelnuovo d’Aste, Hodoch pri Galante, Vo Veľkom Bieli a záver svojho pozemského života prežil v rodných Jacovciach. Don Jozef žil svoje povolanie ticho, verne a vytrvalo. Saleziánsku charizmu prežíval najmä v službe študentom teológie a v pastorácii medzi Rómami, kde vnášal nádej a ľudskosť. Jeho zdravotný stav sa v posledných rokoch zhoršoval. Od roku 2021 bol členom komunity vo Veľkom Bieli, neskôr bol umiestnený do Domu sociálnych služieb v Nitre a potom v Jacovciach.
Svoju dušu odovzdal Stvoriteľovi v topoľčianskej nemocnici 16. decembra 2025. Odpočinutie večné daj mu, Pane, a svetlo večné nech mu svieti. Nech odpočíva v pokoji.
Vianočný zázrak ako z filmu, ale tento sa skutočne stal!
JAROVNICE 11. 12. 2025 // Už 14 rokov podporujú priatelia z farnosti Teplická v Bratislave službu sestier v Jarovniciach. Aj tentoraz sestry zažili výnimočné prijatie a obrovskú štedrosť. Veriaci darovali na stavbu cirkevnej škôlky Márie Wardovej priamo vo farskom kostole 4 836,23 € a ďalších 5 050 € poslali na účet. Vďaka tejto podpore zostáva z potrebných 13 800 € na poslednú stavebnú faktúru už „iba“ 3 913,77 €. A toto je pre sestry skutočný zázrak! Sestry Ráchel, Antónia a Silvia vyjadrujú hlbokú vďaku za ľudskú, modlitbovú, priateľskú, vecnú aj finančnú podporu, bez ktorej by ich služba nemohla rásť a prinášať toľko dobra. S veľkou láskou si spomínajú aj na kňaza Braňa Bukovského, ktorý toto prepojenie pred rokmi vytvoril a stal sa mostom medzi dvoma komunitami – mostom, ktorý dodnes prináša dobro.
Ak by ste chceli mať podiel na tomto diele, to najmenej, čo môžete urobiť, je pozvať sestry s výrobkami k vám do farnosti alebo ich finančne podporiť priamo na toto číslo účtu: SK78 0900 0000 0005 0557 8895. Sestry odkazujú všetkým dobrodincom: „Pán Boh odmeň! Ste našimi anjelmi.“