Zimná burza v Markušovciach

MARKUŠOVCE 14. 12. 2025 // V Markušovciach prebehla ďalšia burza - tentokrát zimného oblečenia. Vyzerá to tak, že si pre seba našiel niečo naozaj každý!

 

 

 

 

Do večnosti odišiel salezián kňaz don Jozef Žembera, ktorý prežil sedem rokov na Luníku IX. v Košiciach medzi Rómami

16. 12. 2025 // Don Jozef Žembera zomrel 16. decembra 2025 vo veku 64 rokov. V službe v Cirkvi prežil 38 rokov rehoľného a 36 rokov kňazského života. Pochovaný bude na cintoríne v Jacovciach.

Don Jozef sa narodil 15. januára 1961 v Topoľčanoch rodičom Jozefovi a Margite, rodenej Kocúrovej. Detstvo prežil v rodinnom prostredí so svojimi súrodencami, v ktorom sa formovala aj jeho viera a túžba slúžiť Bohu. Už ako mladý chlapec sa aktívne zapájal do života vo farnosti a do stretiek mládeže. Po absolvovaní dvojročnej vojenskej služby sa usiloval vstúpiť do seminára, no na prvýkrát nebol prijatý. Nezanevrel však a svoje povolanie nosil vo svojom srdci – zamestnal sa a zároveň sa začal zaujímať o saleziánsku formáciu. Na druhý pokus bol prijatý na CMBF v Bratislave, kam sa prihlásil ako seminarista za Nitriansku diecézu. Štúdium absolvoval v rokoch 1984 – 1989. V tom čase prežíval aj svoju tajnú formáciu u saleziánov. „Tretí ročník na fakulte bol najnáročnejší,“ spomínal, „bol som asistentom v seminári – duktorom a aj novicom zároveň.“

Prvé rehoľné sľuby zložil 16. augusta 1987. Kňazskú vysviacku prijal 17. júna 1989 v Nitre z rúk trnavského arcibiskupa a jeho rodáka Mons. Jána Sokola. Ako kaplán pôsobil najprv vo farnosti Žilina – mesto, neskôr v Predmieri. Na oboch miestach rozvíjal aj spoluprácu s hnutím Fokoláre a Neokatechumenátnou cestou. Neskôr ho predstavení poslali do Ríma na štúdiá spirituality na Pápežskú saleziánsku univerzitu (1990 – 1995). Po návrate pôsobil v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, v Castelnuovo d’Aste, Hodoch pri Galante, Vo Veľkom Bieli a záver svojho pozemského života prežil v rodných Jacovciach. Don Jozef žil svoje povolanie ticho, verne a vytrvalo. Saleziánsku charizmu prežíval najmä v službe študentom teológie a v pastorácii medzi Rómami, kde vnášal nádej a ľudskosť. Jeho zdravotný stav sa v posledných rokoch zhoršoval. Od roku 2021 bol členom komunity vo Veľkom Bieli, neskôr bol umiestnený do Domu sociálnych služieb v Nitre a potom v Jacovciach.

Svoju dušu odovzdal Stvoriteľovi v topoľčianskej nemocnici 16. decembra 2025. Odpočinutie večné daj mu, Pane, a svetlo večné nech mu svieti. Nech odpočíva v pokoji.

 

NEUVERITEĽNÝ POSUN ZA 10 MESIACOV!

JAROVNICE 18. 12. 2025 // Vo februári to bola ešte len hrubá stavba, dnes – o desať mesiacov neskôr – stojí v Jarovniciach takmer hotová škôlka s fasádou a nádherným vnútrom. Je to výsledok dlhých mesiacov práce, modlitieb, rozhodnutí a odvážnych krokov sestier Congregatio Jesu. Vznikla škôlka pre všetky deti bez rozdielu. Krok po kroku, s vierou, vytrvalosťou a obrovským nasadením sa sen stal realitou. ️Sestry môžu byť právom hrdé na to, čo sa im podarilo vybudovať. Teraz stoja pred záverečným krokom – uhradiť poslednú stavebnú faktúru. Práve teraz je ten moment, keď sa môžu pridať tí, ktorí chcú byť súčasťou tohto príbehu dobra. Každý dar pomáha dotiahnuť dielo do konca a otvoriť dvere škôlky deťom. 
Číslo účtu na podporu škôlky:
SK4802000000004153847155

 

Markušovce po prvýkrát na RAŠ

MARKUŠOVCE 16. 11. 2025 // Do Rómskej animátorskej školy sa po prvýkrát zapojili aj 3 nádejní animátori z Markušoviec. Držíme im palce, aby im počiatočné nadšenie vydržalo po celý čas dvojročnej formácie. 

 

 

 

 

 

Oddych na Spiši

LUNÍK IX 15. 11. 2025 // Členovia hlavného pastoračného tímu na Luníku XI si v polovici novembra dopriali čas oddychu, načerpania síl a vzájomného povzbudenia na Spiši. Vydali sa do Slovenského raja, kde našli priestor nielen na stíšenie a posilnenie tímových vzťahov, ale aj na získavanie čertvých impulzov do služby. Zázemie im poskytlo pastoračné centrum v Spišských Tomášovciach. Súčasťou programu bola krátka túra na Tomášovský výhľad, stretnutie s mladými Rómami na RAŠ v Letanovciach a návšteva bratov kapucínov v Markušovciach. Spoločné dni boli obohacujúce a priniesli nové skúsenosti pre ďalšiu prácu a službu.

 

Vianočný zázrak ako z filmu, ale tento sa skutočne stal!

JAROVNICE 11. 12. 2025 // Už 14 rokov podporujú priatelia z farnosti Teplická v Bratislave službu sestier v Jarovniciach. Aj tentoraz sestry zažili výnimočné prijatie a obrovskú štedrosť. Veriaci darovali na stavbu cirkevnej škôlky Márie Wardovej priamo vo farskom kostole 4 836,23 € a ďalších 5 050 € poslali na účet. Vďaka tejto podpore zostáva z potrebných 13 800 € na poslednú stavebnú faktúru už „iba“ 3 913,77 €.  A toto je pre sestry skutočný zázrak! Sestry Ráchel, Antónia a Silvia vyjadrujú hlbokú vďaku za ľudskú, modlitbovú, priateľskú, vecnú aj finančnú podporu, bez ktorej by ich služba nemohla rásť a prinášať toľko dobra. S veľkou láskou si spomínajú aj na kňaza Braňa Bukovského, ktorý toto prepojenie pred rokmi vytvoril a stal sa mostom medzi dvoma komunitami – mostom, ktorý dodnes prináša dobro. 

Ak by ste chceli mať podiel na tomto diele, to najmenej, čo môžete urobiť, je pozvať sestry s výrobkami k vám do farnosti alebo ich finančne podporiť priamo na toto číslo účtu: SK78 0900 0000 0005 0557 8895. Sestry odkazujú všetkým dobrodincom: „Pán Boh odmeň! Ste našimi anjelmi.“ 

 

Neviditeľná hrdinká, tichá a obetavá svätica každodennosti

UZOVSKÉ PEKĽANY 8. 12. // V deň slávnosti Nepoškvrneného počatia Panny Márie sme sa  v malebnej dedinke Uzovské Pekľany rozlúčili s neviditeľnou hrdinkou – tichou a obetavou sväticou každodennosti. 

Pani Mária Paločková, rod. Kozmová, sa narodila 21. 11. 1942 počas druhej svetovej vojny. Keď mala deväť rokov, zomrel jej otec. Jej mladšia sestra Cecília mala vtedy len päť rokov a život polosirôt v tých časoch nebol vôbec jednoduchý. Po sobáši s manželom Bartolomejom vychovali štyri deti – dvoch synov a dve dcéry. Vo veku 49 rokov ovdovela. 

Práve v tom období sa začala naplno venovať apoštolátu medzi Rómami. Jej služba nebola krátkodobým nadšením, ale dlhodobým dobrovoľným záväzkom. Počas 33 rokov pravidelne navštevovala rómske osady v Jarovniciach aj v Uzovských Pekľanoch. Neúnavne, za každého počasia vstupovala do skromných príbytkov tých najbiednejších. Pripravovala deti i dospelých na prvé sväté prijímanie, birmovku aj sviatosť manželstva. Keď niekto ochorel, navštívila ho, modlila sa s ním a neraz ho pripravila na prvú – aj poslednú – svätú spoveď.

Ku kňazom pristupovala vždy s veľkou úctou, pokorne ich prosila o pomoc a často ich sama doprevádzala k zomierajúcim. Veľmi sa bála psov, ale z lásky k ľuďom, ktorým slúžila, dokázala prekonať aj tento strach. Denne kvôli nim prešla pešo približne 5 km  – týždenne 35, mesačne 140, ročne 1680 a za 33 rokov viac než 55 440 km. Táto cesta pre ňu nikdy nebola dlhá – sprevádzala ju modlitbou svätého ruženca. 

Dopoludnia sa starala o domácnosť a popoludní vyrážala za „svojimi“ Rómami. Mnohí jej apoštolátu nerozumeli – pozerali na ňu zhora, niektorí ňou pohŕdali či ju ohovárali. Ona to všetko znášala pokojne a pokorne.  Hovorila: „Rómovia mi nikdy neublížili.“ Mala medzi nimi autoritu a veľkú úctu. Volali ju „naša teta“ a neskôr aj „matka Tereza“. 

Zomrela v prvý piatok v mesiaci, na Medzinárodný deň dobrovoľníctva. Pri jej hrobe stálo päť kňazov, rehoľné sestry, príbuzní aj Rómovia. Spočinula v Božskom Srdci Ježišovom a pochovali sme ju na slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Bola zakladateľkou večeradiel v Jarovniciach aj v Uzovských Pekľanoch a veľkou ctiteľkou Panny Márie. 
Veríme, že si po ňu prišli Pán Ježiš a Panna Mária a priviedli ju do domu nášho Nebeského Otca. Po veľmi náročnom, ale krásne naplnenom živote odišiel vyrovnaný, pokojný a dobrý človek.

Teta Mária, odpočívajte v pokoji. 

 

Medzinárodný deň dobrovoľníctva 5. 12.

KOŠCE 5. 12. 2025 // 5. 12. slávime Medzinárodný deň dobrovoľníctva a pri tejto príležitosti chceme zo srdca poďakovať všetkým, ktorí svoj čas, energiu a srdce venujú misijno-pastoračnej čiinosti medzi Rómami.

Vaša ochota pomáhať prináša ovocie, ktoré často nevidno na prvý pohľad, no je hlboko prítomné v životoch detí, rodín a celej komunity. Prinášate nádej, povzbudenie, učíte svojím príkladom a pripomínate, že dobro má obrovskú silu. Ďakujeme vám za podané ruky, za každú službu, za každý deň, keď ste sa rozhodli byť pre niekoho svetlom. Blahoželáme vám k dnešnému sviatku a želáme veľa radosti, požehnania a odvahy pokračovať v krásnej službe, ktorú robíte!

 

Dôležitý míľnik pre komunitu vo Vinodole

VINODOL 30. 11. 2025 // Vo Vinodole stojí nová hrubá stavba komunitného centra. V ovocnom sade, ktorý obec postupne buduje, vyrástlo Alternatívne komunitné centrum. Na jeho realizácii spolupracovalo aj dvanásť rómskych chlapcov, ktorí sa už osvedčili pri viacerých komunitných projektoch, ako je revitalizácia židovského cintorína, oprava historickej zvonice či vytvorenie relax zóny. Nový objekt vytvára základ pre priestor, ktorý má do budúcna slúžiť ako miesto stretávania, vzdelávania a spoločných aktivít pre obyvateľov Vinodola.

 

Moja poštárska skúsenosť

POŠTÁRKA 3. 12. 2025 // V rómskych komunitách na celom Slovensku pôsobí veľa ľudí z majority a každý z nich má svoj osobitý dôvod, prečo to robí. Marián Harčár pracuje na Poštárke ako pastoračný pracovník už niečo cez päť rokov. Svoje doterajšie pôsobenie a skúsenosť na tomto mieste zhrnul týmito úprimnými slovami:

„Nie každý deň je dokonalý, ale každý deň prináša možnosť robiť niečo zmysluplné, na poli, ktoré naozaj potrebuje obrábať a kde síce rastlinky neklíčia často, ale o to väčšiu radosť prinášajú. Napriek nie vždy ľahkým dňom, a niekedy aj vyslovene ťažkostiam, zamiloval som si svoju prácu, ktorú svojím spôsobom vnímam ako svoje poslanie a službu a ľudí, s ktorými sa v nej stretávam, považujem za svojich. Snáď Pán požehná moje a aj naše snaženie a budeme môcť slúžiť tu na Poštárke aj naďalej a spolupracovať tak s ním na jej pretváraní.“

Ak si chcete prečítať viac o jeho skúsenosti, kliknite na článok.