Pápež na Luníku IX
Už uplynulo niekoľko rokov od chvíle, keď pápež František prešiel bránami košického sídliska Luník IX. Táto návšteva, spočiatku pre mnohých nepredstaviteľná, sa stala jedným z najsilnejších momentov jeho apoštolskej cesty na Slovensku. Dnes sa na ňu s vďačnosťou spomína nielen miestna rómska komunita, ale aj celá Cirkev, ktorá v ten deň dostala silné posolstvo o dôstojnosti, prijatí a bratstve.
Deň, keď Luník ožil
V deň návštevy Svätého Otca sa Luník IX premenil. Obyvatelia sídliska spolu s dobrovoľníkmi z celého Slovenska pripravili podujatie plné spevu, tanca a modlitby. Hudobný a duchovno-kultúrny program, ktorý moderoval Pavol Danko, zaplnili rómski umelci pod vedením Adriána Harvana a otca Martina Mekela.
Počas príprav vznikla aj iniciatíva miestnych detí, ktoré ozdobili jeden z panelákov veľkými farebnými kvetmi – symbolom nádeje a radosti.
Keď sa pápež František objavil na sídlisku, pozdravil ľudí z okien, objal členov saleziánskej komunity a s úsmevom vystúpil na pódium, kde ho privítal don Peter Bešenyei, delegát pre pastoráciu Rómov.
Vo svojom úvodnom príhovore vtedy zdôraznil:
„Naša saleziánska misia začala na tomto mieste v roku 2008. Počas týchto rokov nám pomáhali laickí dobrovoľníci i zasvätení, často nedocenení a nepochopení. Veríme, že Vaša prítomnosť, Svätý Otec, prispeje k tomu, aby sme všetci dosiahli väčšiu jednotu napriek rozdielnosti, aby sme kráčali po ceste k pokojnejšiemu spolužitiu, cez vzájomnú úctu, zmierenie a odpustenie.“
Ako symbol vďaky a priateľstva odovzdali pápežovi umelecké dary – obrazy blahoslavených Rómov Zefirína a Emílie a zmenšeninu plastiky Zmŕtvychvstalého Krista z miestneho kostola.
Hlas Rómov: príbehy viery a nádeje
Po úvodnom privítaní zazneli dve svedectvá, ktoré aj dnes mnohí označujú za najdojímavejšie okamihy celého stretnutia.
Ján Hero, otec piatich detí z osady Medoravce, vtedy povedal:
„Svätý Otec, máme ešte v živej pamäti stretnutie s Vami na rómskej púti v Ríme, kde ste nás uistili, že ‚v Cirkvi nie ste na okraji, ale v srdci‘. Sme veľmi šťastní, že tieto slová potvrdzujete aj touto návštevou. Veríme, že Vaše slová a modlitby nám prinesú istotu, že cesta viery je východiskom pre náš život a pre lepšie spolunažívanie s majoritou.“
Svedectvo mladých manželov Nikoly a Reného, ktorí vyrástli priamo na Luníku IX, bolo zase obrazom nádeje, že zmena je možná:
„Vyrastať na tomto sídlisku je náročné, ale aj vďaka Cirkvi a saleziánom sme prežili dospievanie krajšie a zmysluplnejšie. Dôverovali nám a viedli nás k službe. S Božou pomocou sme sa vzdelávali, zamestnali a presťahovali do inej časti Košíc. Dnes môžeme svojim deťom ponúknuť dôstojnejší život. Veríme, že Vaša návšteva prinesie novú nádej aj tým, ktorí tu zostávajú.“
Posolstvo Svätého Otca
Pápež František sa Rómom prihovoril s pokorou a hlbokým pochopením ich životných skúseností. Jeho slová neboli len formálnym príhovorom, ale osobným svedectvom viery a povzbudenia. Zdôraznil, že Cirkev musí byť miestom, kde sa nik necíti na okraji, pretože každý človek má v nej svoje miesto.
Hovoril o hodnote rodiny, o potrebe vzájomnej úcty a o tom, že predsudky či stereotypy bránia budovaniu skutočného spoločenstva. Poukázal na to, že integrácia nie je jednorazovým aktom, ale trpezlivým procesom, ktorý začína dialógom a osobným stretnutím.
František ocenil aj prácu tých, ktorí sa roky venujú rómskej pastorácii – kňazov, rehoľníkov i laikov, ktorí sa neboja ísť medzi tých, čo sú často vnímaní ako „na okraji“. Vyzdvihol ich službu ako konkrétny prejav Božej lásky a skutočného bratstva.
Vyzval k prekonaniu strachu, k otvorenosti a k odvahe meniť zaužívané postoje. Zvláštnu pozornosť venoval deťom, ktoré podľa neho nesú budúcnosť celej komunity – a práve im je potrebné vytvárať priestor na dôstojný a slobodný život.
Jeho posolstvo zostáva výzvou aj po rokoch: k zmiereniu, dôvere a spoločnej ceste, ktorá vedie cez prácu, vzdelanie a vieru.
Celé znenie príhovoru pápeža Františka na Luníku IX si môžete prečítať tu.
Modlitba a ticho, ktoré hovorilo viac než slová
Po spoločnej modlitbe Otčenáš a požehnaní pápež František zostúpil z pódia a zamieril do Kostola Zmŕtvychvstalého Krista, kde sa na chvíľu ponoril do tichej modlitby. Tento nenápadný moment sa stal pre miestnu komunitu symbolom Božej blízkosti – tichej, ale hlbokej.
Odkaz, ktorý pretrváva
Od tejto návštevy sa na Luníku IX veľa zmenilo. Komunitné centrum saleziánov je dnes miestom stretávania, vzdelávania aj modlitby. Mnohí mladí Rómovia sa zapájajú do dobrovoľníckych programov a veria, že práve viera a vzdelanie sú cestou k lepšiemu životu.
Slová Svätého Otca, že „nikto v Cirkvi sa nesmie cítiť mimo“, tu nezostali len spomienkou na jeden deň. Stali sa výzvou, ktorú Luník IX nesie ako trvalé posolstvo – o hodnote každého človeka, o sile odpustenia a o Cirkvi, ktorá je skutočne domovom pre všetkých.