Deviatnik k bl. Zefirínovi: 7. deň
Predsavzatie: Potešme niekoho vo svojom okolí, kto prežíva osamelosť alebo smútok.
Zo sv. písma: „Keď sa Ježiš dozvedel o smrti Lazára, zachvel sa v duchu, zaplakal a vzrušený pristúpil k hrobu“ (Jn 11, 33). Ježiš na Lazárovi ukázal svoju moc, ale prejavil aj svoj hlboký ľudský cit, ktorý je prekvapivo jemný. Pán Ježiš svojím správaním voči Marte a Márii preukazuje svoju lásku v súcite a robí to takým presvedčivým spôsobom, že je z toho cítiť účasť na ich utrpení a bolesti.
Zo života: Zefirín sa zapísal aj do spolku sv. Vincenta. Chcel pomáhať chudobným, ale snažil sa to robiť v skrytosti. Nezáležalo mu na popularite. Hovorí sa, že bol prísny na seba, no veľkodušný k iným. Svoju štedrosť prejavoval veľkodušne. Don Santos spomína túto udalosť: „Zefirín pomáhal jednej rómskej matke, ktorá nemala peniaze na mlieko. Celý mesiac jej každý deň prinášal peniaze, ktoré potrebovala. Nedal jej ich naraz, aby pomoc nezneužila, ale pomohla dieťaťu.“ Iní spomínajú ako videli žobrákov prosiť o almužnu. Zefirín ich prijal, dal im najesť a ak bolo potrebné, dal im aj oblečenie a zvyčajne im aj pridal nejaký ten peniaz. Istý roľník spomína ako si od Zefirína kúpil zviera, ktoré mu rýchlo zdochlo. S obavami a strachom išiel k Zefirínovi, no nemal dosť peňazí na kúpu ďalšieho osla či mulice. Zefirín mu povedal, aby sa netrápil a vybral si zviera, ktoré sa mu páči, a že zaplatí, keď bude môcť.
Modlime sa: Nebeský Otče, od Teba pochádza každé dobré dielo. Ty si posilňoval v konaní dobra aj blahoslaveného Zefirína a pomáhal si mu, aby si dobrými skutkami zhromažďoval poklady v nebi. Daj, aby sme ho vedeli aj v tomto nasledovať a aby sme odvážne a nezištne konali dobro našim bratom a sestrám. O to ťa prosíme skrze Krista, nášho Pána. Amen.
Na záver: Skúsme dnes urobiť aspoň jeden dobrý skutok.
Deviatnik k bl. Zefirínovi: 6. deň
Predsavzatie: Dnes myslíme za všetkých väzňov. Ale aj za tých, ktorí sú odsúdení neprávom.
Zo sv. písma: „Kohorta, veliteľ a židovskí sluhovia Ježiša chytili, zviazali ho“ (Jn 18, 12). Od Kajfáša viedli Ježiša do vládnej budovy. Bolo už ráno. Ale oni do vládnej budovy nevošli, aby sa nepoškvrnili a mohli jesť veľkonočného baránka. Preto vyšiel von za nimi Pilát a opýtal sa: ‚,Akú žalobu podávate proti tomuto človeku?“ Odpovedali mu: ‚,Keby tento nebol zločinec, neboli by sme ti ho vydali“ (Jn 18, 28 – 30).
Zo života: Zefirín sa naučil obchodovať s dobytkom a chodil z jedného jarmoku na druhý. Vždy sa snažil zdokonaľovať vo svojom remesle. Šikovne využíval všetky dovolené spôsoby, aby získal zákazníka: dobrý žart, nejaká historka, nevinné triky. Zefirín sa nikdy neprikláňal k podvodom alebo klamstvám. Mnohí pri obchodovaní podvádzali a klamali, ale Zefirín konal vždy čestne. Raz sa mu stala takáto príhoda. V novembri 1919 Zefirín požičal kamarátovi mulice. Pod veľkou ťarchou sa kolesá voza zaryli do zeme a nemohli sa pohnúť. Rýchlo bolo okolo veľa ľudí. Aj Zefirín tam bol. Prišli aj žandári. Zrazu jeden muž vykríkol, že to je jeho mulica, ktorú mu ukradli. Podozrievali Zefirína a preto ho zatvorili do väzenia. V januári sudca povedal, že Zefirín môže byť prepustený, ak zaplatí 1 500 pesos. Bol teda oslobodený a uznaný za nevinného. O niekoľko dní šiel Zefirín na kolenách ku katedrále s dvomi veľkými sviecami poďakovať sa Bohu za prepustenie z väzenia.
Modlime sa: Dobrý Ježišu, ty si povedal: „Bezo mňa nemôžete nič urobiť“ (Jn 15, 5). Ty pôsobíš v našich srdciach a uschopňuješ nás, aby sme žili čnostným životom. Ďakujeme ti za to, že si silne pôsobil aj v živote nášho nebeského patróna Zefirína. Na jeho príhovor ťa prosíme, posilňuj v nás túžbu žiť pravdivým a čestným životom. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.
Na záver: Pomodlíme sa Otčenáš za všetkých väznených.
Deviatnik k bl. Zefirínovi: 5. deň
Predsavzatie: Myslíme na všetkých adoptívnych rodičov, aby dôstojne, s úctou a nežnou láskou pristupovali k zvereným deťom.
Zo sv. písma: Keď vydal cisár Augustus príkaz vykonať súpis ľudu, Jozef sa vybral z Nazareta do Judska, aby sa zapísal so svojou snúbenicou Máriou, ktorá bola v požehnanom stave. Niekoľko dní znášali nepohodlie, páľavu slnka a prašné cesty, pričom Mária bola v deviatom mesiaci tehotenstva. Keď nadišiel čas jej pôrodu, „porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci“ (Lk 2, 7).
Zo života: Zefirín a Tereza nemali vlastné deti. Terezin brat im dal do starostlivosti svoje dievčatko, malú Pepitu, pretože mal ešte ďalších päť detí. 4. december 1922 náhle zomrela manželka Tereza. Stihla ešte prijať sviatosť zmierenia a pomazanie chorých. Zefirín sa potom za ňu každý večer modlieval ruženec. Robil to tak 14 rokov. Avšak, veľmi mu záležalo na vzdelaní malej Pepity. Chodila do školy, učila sa čítať a písať, ale aj hrať na klavíri. Keď mala 17 rokov, zasnúbila sa s Rómom Lisardom. Po niekoľkých mesiacoch sa v kostole cirkevne zosobášili. Po svadbe ostali bývať v dome Zefirína.
Modlime sa: Dobrý Bože, Ty si posilňoval Zefirína v čase, keď mu zomrela manželka. S Tvojou pomocou dokázal byť verný svojej žene počas jej života, ale cez modlitbu ich vzťah pokračoval aj po jej smrti. Prosíme Ťa aj za naše rodiny a manželstvá, aby v nich vládla vernosť a aby sme vždy dôverovali Tebe, veď Ty dopustíš, ale neopustíš. O to Ťa prosíme skrze Krista, nášho Pána. Amen.
Na záver: Pomodlime sa jeden desiatok za rodiny, ktoré si adoptovali deti z detských domovov.
Deviatnik k bl. Zefirínovi: 4. deň
Predsavzatie: Dnes sa pokúsme nerozprávať škaredé slová.
Zo sv. písma: Učeníci žiadajú Ježiša: „Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov“ (Lk 11, 1). On ich naučil novú modlitbu, ktorú dovtedy nepoznali. Je odlišná od modlitieb ostatných učiteľov, od židovských rabínov, od Jána Krstiteľa. Je to modlitba tých, ktorí sa rozhodli nasledovať Ježiša Krista.
Zo života: Zefirín zhromažďoval deti zo svojho okolia, rozprával im biblické príbehy, rád s nimi spieval náboženské piesne a modlil sa s nimi. Zefirín posledných 20 rokov svojho života chodieval každý deň na svätú omšu a na sväté prijímanie. Ruženec sa modlieval doma, ale aj po ceste do kostola. Dlho a sústredene sa modlil aj vo väzení.
Modlime sa: Pane Ježišu, blahoslavený Zefirín dokázal byť aj dobrým apoštolom detí, ktorých privádzal k Tebe a k prežívaniu živej viery. Prosíme Ťa, pomáhaj nám, aby sme aj my boli apoštolmi v našich rodinách a všade tam, kde sme. Lebo Ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.
Na záver: Môžeme sa pomodliť za svoje pastoračné diela, za deti zo svojich stretiek a skupiniek.
Deviatnik k bl. Zefirínovi: 3. deň
Predsavzatie: Urobme dobrý skutok voči niekomu v našej rodine.
Zo sv. písma: K Ježišovi ktosi prišiel a povedal: „Učiteľ, čo dobré mám robiť, aby som mal večný život?“ (Mt 19, 16). Boh si vyvolil svätého Jozefa s Pannou Máriou, aby založili ľudskú rodinu a svojou dobrotou a nezištnosťou vytvorili prostredie, v ktorom Ježiš ako dieťa vyrastal.
Zo života: Aj chudobní ľudia túžia po opravdivej a čistej láske. 18-ročný Zefirín sa zaľúbil do rómskeho dievčaťa Terezy bola malá, tmavej pleti a s pekným vzhľadom. Po 30 rokoch spoločného života sa rozhodli uzavrieť aj sviatostné manželstvo v kostole. Zefirín mal vtedy 50 rokov a Tereza 53 rokov. Vtedy obaja pristúpili po prvý raz k spovedi a k prijímaniu.
Modlime sa: Pane Ježišu, Ty si blahoslaveného Zefirína a jeho manželku Terezu obdaroval aj tým, že si im dal dar sviatostného manželstva. Na ich príhovor poskytni odvahu mladým ľuďom uzatvárať sviatostné manželstvo. Amen.
Na záver: Pomodlime sa Pod tvoju ochranu.
Deviatnik k bl. Zefirínovi: 2. deň
Predsavzatie: Poďakujme sa dnes svojim rodičom, ktorí ťažko pracujú, aby nám nič nechýbalo.
Zo sv. Písma: ,,Keď Ježiš skončil tieto podobenstvá, odišiel odtiaľ. Prišiel do svojej vlasti a učil ich v synagóge." Oni sa divili a hovorili: ,‚Skade má tento takú múdrosť a zázračnú moc? Vari to nie je tesárov syn?“ (Mt 13, 53– 55). Svätá rodina, nemala veľa majetku, museli ťažko pracovať. Jozef a Mária nezaistili Ježišovi život v blahobyte a prepychu. Za svoju chudobu sa nikdy nehanbili, bez výčitiek a šomrania žili pokojný život. Aj dnes je veľa ľudí, ktorí trpia núdzu. Práca je povinnosťou každého človeka, aj svätý Jozef ako tesár ťažko pracoval, aby uživil Svätú rodinu. Všetci pracujúci si zaslúžia spravodlivú mzdu za svoju prácu, aby ich rodiny netrpeli hladom a nedostatkom.
Zo života: Rodina Zefirína bola chudobná a Zefirín musel chodiť aj po žobraní. So strýkom chodieval na trh predávať košíky. Keď sa vracal domov a z komína videl dym, vedel, že bude niečo na jedenie. Ale keď dym nevidel, vedel, že zostane hladný. Hoci rodina bola chudobná, nezabúdali na Boha. Rodičia malého Zefirína naučili jednoduché modlitby, ktoré sa neskôr aj sám modlieval.
Modlime sa: Dobrý Ježišu, ty si povedal: „Čo ste urobili jednému z mojich najmenších, mne ste urobili“. Ty si dal svojho Ducha Svätého aj blahoslavenému Zefirínovi, aby v každom človeku videl teba a aby si ho posilňoval pri konaní dobra. Prosíme ťa, obdaruj aj nás svojím Duchom, aby sme ti dokázali slúžiť v bratoch a sestrách, ktorých denne stretávame. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.
Na záver: Dnes sa pomodlime jeden desiatok ruženca za svojich rodičov.
Súťaž amatérskych filmov
Mladí z Poštárky sa prihlásili do súťaže amatérskych filmov pod záštitou TV LUX.
Cieľom súťaže je motivovať amatérskych video-tvorcov a aktivizovať ich kreatívny potenciál pri tvorbe videí na zadanú tému. V minulosti sa súťažiaci pasovali s témami Moja farnosť, Moje ÁNO, Môj SAMARITÁN, Moja MAMA, Môj DAR, Moja OBETA, Moja MISIA a Moji STARKÍ, Môj UČITEĽ.
Témou tohto ročníka je Moja MODLITBA.
Podporiť ich môžete svojím hlasom na Safi stránke.
Deviatnik k bl. Zefirínovi: 1. deň
Predsavzatie: Dnes si pripomeňme mená tých, ktorí tvoria našu najbližšiu rodinu, aby sme ich zverili Bohu.
Zo sv. písma: Keď mudrci zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali: „Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu“ (Mt 2, 11). Mária položila dieťa do chudobných jasieľ na slamu v maštaľke.
Zo života: Zefirín sa narodil rómskym kočovníkom v Španielsku. Po narodení ho dali rodičia pokrstiť, ako je medzi Rómami zvykom, ale o jeho ďalšiu náboženskú výchovu sa príliš nestarali. Ako dieťa vyrastal vo veľmi zložitej politickej, sociálnej i ekonomickej situácii.
Modlime sa: Všemohúci Bože, Zefirín prijal sviatosť krstu, stal sa Tvojím milovaným synom. Vďaka darom, ktoré si mu v tejto sviatosti udelil, dokázal prijímať a trpezlivo znášať aj všetky životné rany a skúšky. Nech aj nám jeho príhovor pomáha verne prežívať naše krstné zasvätenie v každodennom živote a vytrvať vo vernosti Tebe až do konca. O to Ťa prosíme skrze Krista, nášho Pána. Amen.
Na záver: Pomodlime sa 3x Zdravas Mária za naše rodiny.
Deviatnik k Zefirínovi: Kto bol blahoslavený Zefirín?
Zefirín sa narodil v roku 1861 v Benavente de Sergiá ako syn kočovníka. Už ako malý chlapec chodil so strýkom na trh predávať košíky. Keď mal 18 rokov rómskym spôsobom, teda bez sviatostného manželstva, sa oženil s Terezou. Pán Boh im nepožehnal deti, ale aby neboli celkom sami, osvojili si Pepitu, dcéru Terezinho brata. Zefirín zapísal Pepitu ešte ako malú do školy, hoci sám nevedel čítať a písať. Keď mal Zefirín 20 rokov, otec ich opustil kvôli inej žene. Vtedy sa stal hlavou rodiny on. Po 40 rokoch kočovného života sa usadil v prenajatom dome v Barbastre. Tu prežil druhú časť svojho života. Svojou čestnosťou, obetavosťou a milým slovom si v tomto meste získaval priazeň ľudí.
Po tridsiatich rokoch spoločného života s Terezou uzavreli sviatostné manželstvo. Od tej chvíle sa začína aj jeho intenzívny sviatostný život. Na svätú omšu a sväté prijímanie chodil nielen v nedeľu, ale ak to bolo možné, aj každý deň. Celé desaťročia zhromažďoval deti, brával ich na malé výlety, učil ich katechizmus, teda to, čo si sám zapamätal z kázne či z púte. Jeho nábožnosť sa rokmi prehlbovala.
V roku 1936 vypukla v Španielsku občianska vojna. Barbastro bolo ťažko skúšané prenasledovaním Cirkvi. Zefirín sa denne modlil ruženec a neprestal ani vo väzení. Jeho rodina sa ho pokúšala oslobodiť, podmienkou však bolo verejné zrieknutie sa ruženca. Zefirín to však odmietol. V noci 9. augusta 1936 ho zastrelili spolu s niektorými uväznenými kňazmi. Všetkých zastrelených pochovali v spoločnom hrobe. Pri odkrytí hrobu, Zefirína však nedokázali identifikovať. Zomrel ako svedok pre Krista.
4. mája 1997 ho ako prvého Róma vyhlásil pápež Ján Pavol II. za blahoslaveného.
Hosť v kolégiu
PREŠOV 23. apríl 2024 // Dievčatá v Kolégiu privítali gynekologičku pani Orkutyovú.
Tá im priblížila krásu ženskej sexuality, ako funguje ženské telo a ako sa môžu v budúcnosti pripravovať na materstvo.
