Stratégia pastoračnej práce s Rómami na Slovensku 2020-2022

December 2019

Zhrnutie

Tento strategický dokument o Pastoračnej práci s Rómami na Slovensku v prvej kapitole popisuje jej poslanie, stručne načrtáva rómsku situáciu na Slovensku, organizačnú štruktúru práce s Rómami a poukazuje na výsledky pastoračnej práce s Rómami ako na úspech úsilia predchádzajúcich rokov, podloženého priamymi dôkazmi.

Druhá kapitola načrtáva proces stratégie vrátane základnej línie, začlenenia viacerých partnerov a externej expertízy. Tretia kapitola popisuje celkové ciele stratégie, ktorými sú:

1. založenie diecéznych centier pre pastoráciu Rómov

2. budovanie personálnych kapacít pre pastoráciu Rómov: zasvätené osoby, laickí profesionáli a rómski pastorační asistenti

3. podpora fundraisingových aktivít, ktoré by pomáhali vyrovnávať sa s nedostatkom financií a podstatne zlepšiť miestne kapacity;

4. zvyšovanie povedomia a získavanie uznania.

1.O pastoračnej práci s Rómami na Slovensku

1.Poslanie

Pastoračná práca vo všeobecnosti pozostáva zo štyroch kľúčových rozmerov, ktoré sa navzájom dopĺňajú a prelínajú:

• Kerygma – ohlasovanie Evanjelia

• Liturgia – slávenie Eucharistie

• Diakonia – milosrdenstvo a láska k blížnemu

• Koinonia – komunitný život a účasť na živote farnosti

Preto pastoračná práca priamo smeruje ku každému jednotlivcovi, jeho rodine a miestnej komunite, v ktorej žije, pričom vyzdvihuje ľudskú dôstojnosť človeka.

Pastoračná práca s Rómami na Slovensku spája dva hlavné ciele svojho poslania:

1. Evanjelizácia

2. Sociálna práca založená na cnosti lásky k blížnemu, ktorá uplatňuje profesionálne nástroje pre prácu s jednotlivcami, prácu na ulici a v komunite, a zároveň poskytuje formálne a neformálne vzdelávanie s cieľom napomôcť trvalo udržateľné sociálne zmeny.

Život vo farnosti je miestom, kde sa prepájajú oba spomenuté ciele: prostredníctvom Evanjelia Rómovia nachádzajú cestu k Bohu, spoločne slávia Eucharistiu, zúčastňujú sa na rozličných farských aktivitách (aktívna účasť alebo líderstvo) a vzájomne sa podporujú (princíp svojpomoci).

1.2 Rómska menšina na Slovensku

Na Slovensku je rómske etnikum druhou najpočetnejšou menšinou (hneď po maďarskej menšine). Podľa Atlasu rómskych komunít, ktorý vydal Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity v spolupráci s Inštitútom pre výskum práce a rodiny (IVPR) v roku 2019, žije na Slovensku približne 440 000 Rómov. Väčšina Rómov žije na východnom Slovensku, jednej z ekonomicky najslabších oblastí krajiny s vysokou mierou chudoby a nezamestnanosti. Rómovia sú kvôli nízkej úrovni vzdelania často skupinou, ktorá je najviac zasiahnutá sociálnym znevýhodnením. V rožňavskej a banskobystrickej diecéze žijú maďarsky hovoriaci Rómovia, ktorí takmer vôbec nehovoria slovensky. Toto je ďalší problém v pastorácii Rómov na juhu Slovenska. Okrem toho, na území rožňavskej diecézy sú aktívne aj iné cirkvi ako katolícka.

Medzi rómskymi komunitami sú značné rozdiely, v závislosti od konkrétnej obce a  samosprávy. Situácia sa líši predovšetkým kvôli  historickému kontextu, keďže Rómovia boli nútení vysťahovať sa z oblastí do miest bez dostatočných zdrojov na živobytie a existujúcej infraštruktúry. Krivda a bezprávie, ktoré v takýchto situáciách Rómovia prežívajú, je veľkou bariérou, ktorú je pri budovaní dobrého vzťahu so slovenskou väčšinou nutné preklenúť. To však nie je ľahké, pretože mnohé slovenské komunity kvôli skúsenostiam so zanedbanosťou alebo žobraním rómskej menšiny, a predovšetkým kvôli nemeniacim sa stereotypom vo vnímaní aj dnes preferujú sociálne vylúčenie rómskej menšiny.

1.3. Organizačná štruktúra

Konferencia biskupov Slovenska, pod vedením jej predsedu metropolitu Mons. Stanislava Zvolenského reprezentuje rímskokatolícku a gréckokatolícku cirkev na Slovensku. V rámci Konferencie biskupov Slovenska je jej podpredseda arcibiskup metropolita Bernard Bober zodpovedný za pastoračnú prácu s Rómami v rímskokatolíckej aj gréckokatolíckej rómskej misii.

Dr. Renáta Ocilková je koordinátorkou pre pastoračnú prácu s Rómami pri Konferencii biskupov Slovenska a odborníčkou zodpovednou za zlepšovanie rámcových pracovných podmienok interných a externých partnerov.

V roku 2019 pastoračná práca s Rómami zahŕňala okolo 100 rímskokatolíckych a 30 gréckokatolíckych farností z celkového počtu 1303 rímskokatolíckych a 278 gréckokatolíckych farností. V nich približne 150 kňazov pôsobí v službe pastoračnej práce s Rómami, z celkového počtu 3046 kňazov a 4 diakoni (alebo bohoslovci) z 18 diakonov, ktorí ináč slúžia vo farnostiach.

Organizačnú štruktúru pastoračnej práce s Rómami môžeme popísať nasledovne:

1. Inštitucionalizovaná pastoračná práca

2. Bežná pastoračná práca vo farnostiach.

Pastoračná práca s Rómami prebieha asi v 20 pastoračných dielach (ako inštitucionalizovaná pastoračná práca) a asi v 100 farnostiach (neformálnejším spôsobom).

Pastoračnú starostlivosť o Rómov podporuje okolo 150 duchovných, vrátane členov rehoľných rádov, 35 laických profesionálov (pastoračných asistentov) a vyše 200 dobrovoľníkov, predovšetkým rómskych pastoračných asistentov. Okrem toho na poli pastoračnej práce s Rómami pôsobí do 10 neziskových organizácií. Bola založená sieť SAVORE s cieľom zlepšiť výmenu skúseností a spoluprácu, ktorá zahŕňa vyše 100 členov.

1.4. Dôkazmi podložené sociálne zmeny

Ako sme spomínali vyššie, mnoho rómskych rodín trpí nezamestnanosťou, chudobou a bezperspektívnou budúcnosťou kvôli nízkej úrovni vzdelania. Výskum[1] Dr. Tomáša Hrustiča z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV sledoval dlhoročné skúsenosti pastoračnej práce s Rómami v rómskych osadách. Autor vo výsledkoch výskumu popísal vysoký potenciál pre pozitívne sociálne zmeny cez tri fázy: zlepšenie osobného rozvoja a sebaurčenia; akceptácia vzdelania a aktívna účasť v živote slovenskej spoločnosti.

1. Počiatočná fáza sociálnej zmeny prichádza spolu s evanjelizáciou, čiže poznaním Evanjelia, rozvojom osobnej viery a budovaním osobného vzťahu s Bohom. Ako ukazujú mnohé osobné svedectvá, silná skúsenosť s Božou láskou dáva Rómom nádej a istotu, vďaka ktorej sú ochotní a schopní meniť svoj život. Čo sa týka sociálnych zmien, výskum uvádza, že dochádza k lepšiemu povedomiu o problémoch, k akceptácii vonkajších impulzov, k postupnej zmene myslenia a väčšej praktickej zodpovednosti za rodinu.

2. V strednej fáze dochádza k ďalšiemu vývoju sociálnych zmien, ktoré odrážajú skúsenosť začleňovania sa Rómov do práce vo farnosti, kde zažívajú spiritualitu a uctievanie s úctou voči svojmu špecifickému kultúrnemu pozadiu, ako aj fungujúcu komunitu, kde sa všetci navzájom o seba starajú. V tejto fáze sa ukazujú mnohé sociálne zmeny, predovšetkým pozitívne zmeny v správaní ako napríklad zanechanie závislostí a násilného správania, lepšie vyrovnávanie sa s následkami chudoby, zmena pracovných návykov a zmena zmýšľania voči slovenskej majorite. Prostredníctvom dobrovoľníckej práce vo farnosti zlepšujú svoju komunikáciu, organizačné a vodcovské schopnosti. Jedným slovom, Rómovia často zanechávajú beznádej a pasivitu a stávajú sa oveľa aktívnejšími, berú život do vlastných rúk a aktívne sa začínajú zapájať vo farnostiach, miestnych komunitách aj v celej slovenskej spoločnosti.

3. Z dlhodobého hľadiska musia sociálne zmeny docieliť trvalé odklonenie sa od predošlých vzorcov správania. Cieľom je dosiahnuť sociálnu inklúziu Rómov, predovšetkým ich akceptáciou a vzdelávaním, aby prekonali problém nezamestnanosti a zlomili začarovaný kruh generačnej chudoby.

Najlepšie podstatu tejto zmeny, ktorá sa deje počas pastoračného a sociálneho pôsobenia vyjadruje termín integrálny rozvoj, ktorý rozvinula Cirkev vo svojej sociálnej náuke. Termín integrálny rozvoj vyplýva z princípu spoločného dobra, ktorý podľa pastorálnej teológie od všetkých jednotlivcov a spoločenských inštitúcií vyžaduje konať tak, aby sa jednotlivým ľuďom umožnil a napomáhal integrálny rozvoj ich osobnosti a všetkým inštitúciám naplnenie ich cieľa (porov. Katechizmus Katolíckej cirkvi, 1907-1908, 1925, 1998).

2.Strategický rozvoj

Pre rozvoj stratégie pracovná skupina zozbierala a zanalyzovala údaje od rozličných partnerov. Celý proces budovania spôsobilosti, odovzdávania vedomostí, povzbudzovania, usmerňovania, ako aj aplikačný proces sprevádzala spoločnosť Open Europe Consulting a facilitátorka podujatí p. Andrea Mewaldtová. Celý proces tvorby Stratégie rozvoja pastoračnej práce s Rómami možno zhrnúť do troch hlavných bodov:

1) Pracovná skupina pracujúca na Stratégii pastoračnej práce s Rómami,

2) Základná štúdia,

3) Zapojenie ďalších zainteresovaných osôb.

2.1. Pracovná skupina pre Stratégiu pastoračnej práce s Rómami

V mene Konferencie Biskupov Slovenska bola v máji 2019 vytvorená pracovná skupina zodpovedná za vývoj Stratégie pastoračnej práce s Rómami — členmi skupiny sa stali kňazi Rímskokatolíckej aj Gréckokatolíckej cirkvi, jedna rehoľná sestra a laici, všetci hlboko oddaní a s dlhoročnými skúsenosťami v oblasti pastoračnej práce s Rómami. Zoznam členov pracovnej skupiny nájdete v Prílohe 1.

Prvotnú skúsenosť s vývojom Strategického plánu pastoračnej práce s Rómami, ďalej len “Stratégia”, sprostredkovala Andrea Mewaldtová, konzultantka spoločnosti Open Europe Consulting z Mníchova, autorka dokumentu o Stratégii, ktorá sumarizuje výsledky práce celej pracovnej skupiny a zaangažovaných partnerov. Pracovná skupina absolvovala päť osobných stretnutí, skoncipovala základné štúdie, v septembri 2019 zorganizovala prvú medzinárodnú konferenciu expertov pre pastoračnú prácu s Rómami na Slovensku a v zahraničí, a usporiadala niekoľko stretnutí s partnermi, aby prediskutovali predbežné výsledky svojej práce.

2.2. Základné štúdie — Vyhodnotenie práce v teréne

Okrem výsledkov celonárodného prieskumu z roku 2018, ktorý zrealizovala p. Renáta Ocilková,  koordinátorka pre pastoračnú prácu s Rómami pri Konferencii biskupov Slovenska, je druhým najdôležitejším vstupom pre rozvoj stratégie hodnotiaca správa o grantovom programe pre malé projekty, ktorý založila charitatívna spoločnosť Renovabis e. V. (“Podpora Pastoračnej práce s Rómami na Slovensku”, za obdobie 2016 — 2018).

Hodnotenie urobila p. Edita Bednárová v období august až november 2019. P. Bednárová navštívila 18 rómskych osád, vrátane troch, ktoré neboli podporované a predstavovali malú kontrolnú skupinu a viedla rozhovory s vodcami a účastníkmi miestne implementovaných malých projektov. Táto hodnotiaca správa predstavuje pre rozvoj stratégie podstatné informácie o výsledku a dosahu podpory, popisuje najlepšie príklady z praxe a bez generalizovania identifikuje oblasti, ktoré zostávajú výzvami. Rešpektuje rozdiely dané vierovyznaním a miestnou situáciou.

2.3. Účasť partnerov

2.3.1 Aktívna účasť na Stratégii rozvoja

a.) Kľúčoví partneri pastoračnej práce s Rómami boli prizvaní k aktívnej účasti na rozvoji pastoračnej Stratégie, diskutovali o hlavných stratégiách, ktoré identifikovala pracovná skupina, ako aj o predbežných výsledkoch. Porovnanie tabuliek potenciálnych stratégií v nasledujúcom kroku posudzovala pracovná skupina SWOT analýzou (S-silné stránky (strengths), W-slabiny (weaknesses), O-príležitosti (opportunities), T-ohrozenia (threats), aby lepšie chápala interné a externé rámcové podmienky na implementáciu týchto stratégií a napokon vybrala tie s najvyšším potenciálom a najnižším rizikom.

Predbežné výsledky boli predmetom diskusie pracovníkov siete SAVORE, ktorí pracujú v oblasti pastoračnej práci s Rómami na Slovensku, ako aj dvoch fokusových skupín -  učiteľov z katolíckych škôl a predstaviteľov pastoračnej práce s Rómami na Ukrajine a v Maďarsku s cieľom integrovať medzinárodné skúsenosti susedných krajín.

b.) Prvú medzinárodnú konferenciu Pastoračnej práce s Rómami na Slovensku zorganizovala Konferencia biskupov Slovenska v septembri 2019 v Bratislave s cieľom viesť diskusiu s odborníkmi a zástupcami verejnej správy, výskumných ústavov, ústavov pre formálne vzdelávanie a organizácií občianskej spoločnosti.

c.) V októbri 2019, počas stretnutia Konferencie biskupov Slovenska ako nositeľa procesu, sa na Donovaloch uskutočnila prezentácia súčasného stavu pastoračnej práce s Rómami a diskusia o jej stratégii založenej na predbežných výsledkoch práce pracovnej skupiny.

2.3.2 Účasť partnerov na implementácii Stratégie

Analýza partnerov načrtla model štvoritej špirály. Prepojenie medzi vládou, ekonomickým sektorom, vzdelávacími inštitúciami a komunitou doplnila súčinnosťou s Rímsko- a Gréckokatolíckou cirkvou. V diskusii o tom, ako v budúcnosti zapojiť viac partnerov, pracovná skupina uvažovala o zmysle pastoračnej práce s Rómami z hľadiska evanjelizácie a neformálneho a formálneho vzdelávania, ako aj implementácie zmien v duchovných návykoch a sociálnom správaní.

Z tohto dôvodu sa viedla diskusia o zaangažovanosti partnerov v závislosti od ich záujmov a schopnosti podporovať pastoračnú prácu s Rómami na Slovensku.

3.Celkové ciele

S ohľadom na výzvy rámcových podmienok boli zadefinované tri celkové ciele, ktoré priamo prispievajú k ďalšiemu vývoju, podpore a udržateľnosti pastoračnej práce s Rómami:

1.) budovanie schopností a spôsobilostí,

2.) Podpora fundraisingových aktivít,

3.) Zvyšovanie povedomia a získavanie uznania.

3.1. Zriadenie diecéznych pastoračných centier pre pastoráciu Rómov

Počas tejto stratégie budovanie centier pre pastoráciu Rómov začne v Prešovskej archieparchii a v Košickej arcidiecéze. Je predpoklad, že časom by mohli byť diecézne pastoračné centrá pre pastoráciu Rómov aj v Spišskej diecéze a Košickej eparchii. Neskôr možno v Rožňavskej diecéze či pastoračné centrum pre rehole. 

Pozícia koordinátora bude naďalej etablovaná pri Konferencii biskupov Slovenska so sídlom v Bratislave.

3.2. Budovanie kapacít

Pastoračnú prácu s Rómami organizuje a vedie pomerne malá skupina duchovných a laikov, niekoľko učiteľov a narastajúci počet rómskych pastoračných asistentov. Cieľom je zaangažovať do tejto práce čo najviac ľudí.

Profesionáli aj dobrovoľníci potrebujú získať hlboké neformálne počiatočné vzdelanie, aby boli lepšie pripravení na svoju úlohu a počas práce potrebujú byť vzájomne prepojení, aby si dokázali odovzdávať skúsenosti.

Koordinátor pastorácie Rómov pri KBS bude zodpovedný napríklad za koordináciu a v úzkej spolupráci s diecéznymi lídrami rómskej pastorácie - za organizáciu vzdelávacích aktivít pre rómskych pastoračných asistentov, projektových manažérov a dobrovoľníkov, tvorbu materiálov a iniciovanie partnerstiev medzi farnosťami so slovenskou a rómskou menšinou.

3.3. Podpora fundraisingových aktivít

Financovanie pastoračnej práce s Rómami prostredníctvom medzinárodných cirkevných organizácií bude postupne v nasledujúcich rokoch klesať. To znamená, napr. platy profesionálnych pracovníkov (pastoračných asistentov), pastoračné aktivity v rómskych osadách, vzdelávacie programy pre rómskych pastoračných asistentov a ohodnotenie práce dobrovoľníkov bude musieť byť kompenzované a spolufinancované z verejných zdrojov.

Na pokrytie tejto požiadavky je potrebné ponúknuť školenia strategického plánovania, aplikačného manažmentu, cyklov projektového riadenia, ako aj monitoringu a vyhodnocovania. Čo sa týka odovzdávania vedomostí, je potrebné nadviazať spoluprácu aj s organizáciami verejnej správy a vzdelávacími inštitútmi, táto spolupráca je nevyhnutnou podmienkou pre spoločnú účasť na verejnom obstarávaní.

3.3. Zvyšovanie povedomia a získavanie uznania

Partnerom pastoračnej práce s Rómami v teréne chýba viac povedomia, uznania a podpory zo strany katolíckej cirkvi, vládnych organizácií aj slovenskej spoločnosti.

Je potrebné nadviazať pravidelnú komunikáciu o jednotlivých opatreniach, výsledkoch a dosahoch. Čo sa týka predchádzajúcich úspechov, dôležitými krokmi k zmene interného a externého povedomia k lepšiemu bola Medzinárodná konferencia o pastoračnej práci s Rómami a prezentácia biskupom na Pléne KBS na jeseň r. 2019.

Vzhľadom na potrebu verejného financovania je ďalším podporným opatrením zveľaďovanie dobrých vzťahov s verejnou správou na Slovensku.

4.Stratégie pre nadchádzajúce obdobie 2020 - 2024

Pracovná skupina zadefinovala stratégie, ktoré je nutné implementovať v najbližšom desaťročí. Pre implementáciu v období rokov 2020-2024 boli vybrané nasledovné stratégie.

4.1. Monitorovanie a vyhodnocovanie

Na začiatku roka 2020 bude pod Konferenciou biskupov Slovenska zriadená Skupina pre monitorovanie stratégie. Pre všetky zadefinované stratégie budú stanovené ukazovatele výsledkov a dosahu opatrení. Členovia monitorovacej skupiny budú absolvovať školenia na monitorovanie implementačného plánu stratégie.

V roku 2022 monitorovacia skupina zadefinuje súpis podkladov pre záverečné externé vyhodnotenie.

4.2. Zriadenie diecéznych centier pre pastoráciu Rómov

4.2.1. Infraštruktúra

Diecézne centrá pre pastoráciu Rómov budú zriadené s cieľom neformálneho vzdelávania a koordinácie a bude ich zastrešovať Konferencia biskupov Slovenska pre službu rímskokatolíckej i gréckokatolíckej rómskej misie. Centrá by mali mať kanceláriu a priestory pre školenia a schôdze.

Konferencia biskupov Slovenska navrhla pre účely zriadenia centier využiť už existujúcu infraštruktúru alebo infraštruktúru vo výstavbe a prípadne naplánovať potrebné rozšírenia.

4.2.2. Koordinátor školení  a programov

Pod Konferencie biskupov Slovenska bude pre účel rozvoja programov neformálneho vzdelávania v oblasti pastoračnej práce s Rómami, vytvárania materiálov, podpory miestnych aktivít a rozvoja projektov, podpory networkingu a uzatvárania partnerstiev medzi farnosťami so slovenskou a rómskou väčšinou zamestnaný jeden kňaz alebo laický odborník.

4.3. Školenia a podpora rozvoja miestnych aktivít

4.3.1. Vzdelávanie kňazov a odborníkov pracujúcich v Cirkvi

Pastoračná práca s Rómami by mala byť zaradená do povinných učebných osnov v kňazských seminároch. V budúcnosti budú po ukončení seminára postupne takmer všetci kňazi na Východnom Slovensku pripravení na prácu s Rómami. Tieto školenia by mali byť otvorené aj pre ostatných členov duchovenstva, vrátane rehoľníčok a rehoľníkov, laických odborníkov a učiteľov pracujúcich v katolíckych inštitúciách alebo v cirkevných školách.

4.3.2 Škola pre animátorov — školenie rómskych pastoračných asistentov^[2]

Príprava animátorov (dobrovoľníkov), ktorí dorastú do služby rómskych vedúcich je ústredným faktorom úspechu pastoračnej práce s Rómami. Animátori budú školení v oblasti komunikačných, organizačných a vodcovských zručností. Bude podporovaná vzájomná konzultácia medzi animátormi.

4.3.3. Podpora miestnych aktivít a projektového rozvoja

Koordinátor KBS je k dispozícii na konzultácie pri rozvoji lokálnych aktivít v rómskych farnostiach a komunitách, čo sa týka obsahu aj financovania, pričom spolupráca a presieťovanie nad rámec stanovených hraníc medzi jednotlivými zložkami nadobúda čoraz väčší význam.

4.3.4. Partnerstvo medzi slovenskými a rómskymi farnosťami

Medzi farnosťami so slovenskou a rómskou väčšinou budeme iniciovať vznik partnerstiev. Očakáva sa, že vytvorenie takýchto partnerstiev významným spôsobom prispeje k odstráneniu neviditeľných bariér vzájomných predsudkov a strachov, či jednoducho neexistujúcich možností na vzájomné stretnutia.

4.4. Financovanie

Podpora aktivít zameraných na získavanie finančných prostriedkov zabezpečí implementáciu všetkých strategických opatrení. Získavanie finančných prostriedkov je chápané ako komplexný a nepretržitý proces.

Koordinátor KBS pre napomáhanie pastorácie Rómov sa bude usilovať o podporu týchto aktivít prostredníctvom dotácií z verejných financií na národnej i regionálnej úrovni, EU fondov, ako aj súkromných darcov.

4.4.1. Školenia získavania finančných prostriedkov

Profesionálni pracovníci a dobrovoľníci pastoračnej práce s Rómami budú absolvovať školenia aplikačného riadenia vrátane riadenia rizík, budovania partnerských konzorcií a riadenia vzťahov s darcami.

4.4.2 Školenia projektového manažmentu

Profesionálni pracovníci a dobrovoľníci pastoračnej práce s Rómami budú absolvovať školenia projektového manažmentu vrátane riadenia projektového cyklu, monitorovania projektu (definícia ukazovateľov, monitorovanie obsahu a rozpočtu) a projektového vyhodnocovania.

4.4.3. Účasť na verejnom obstarávaní

Popri financovaní z darov od medzinárodných darcov v rámci Katolíckej cirkvi a iných súkromných darcov, v tomto strategickom období sa získavanie finančných prostriedkov sústredí na verejné financovanie na národnej aj nadnárodnej úrovni. Aby bolo úspešné, je nutné zintenzívniť spoluprácu s vládnymi organizáciami.

4.4.4. Lobing v oblasti inštitucionalizovaného financovania

Najväčšou potrebou a výzvou je lobing v oblasti inštitucionalizovaného financovania, aby boli zabezpečené financie na financovanie ľudských zdrojov, na služby spojené s užívaním verejných priestorov a udržiavanie infraštruktúry.

4.5. Komunikácia a vzťahy s verejnosťou

4.5.1 Interná komunikácia

Pre lepšie povedomie a uznanie pastoračnej práce s Rómami je nutná dobrá interná komunikácia v rámci Cirkvi.

Každoročne bude definovaný a implementovaný interný komunikačný plán v súlade s implementačnými opatreniami stratégie. Ide napríklad o prezentácie v katolíckych farnostiach, organizáciách a inštitúciách ako aj zaangažovanosť katolíckych médií a katolíckych skupín na sociálnych sieťach.

Raz ročne bude Konferencii biskupov Slovenska prezentovaný priebeh implementácie stratégie v danom období.

4.5.2. Externá komunikácia

Dobré vzťahy s verejnosťou sú nevyhnutné pre lepšie povedomie a uznanie pastoračnej práce s Rómami v slovenskej spoločnosti.

Každoročne bude definovaný a implementovaný plán komunikácie s verejnosťou v súlade s implementačnými opatreniami stratégie. Ide napríklad o prezentácie na verejných podujatiach, vo vládnych aj mimovládnych organizáciách a inštitúciách, ako aj zaangažovanosť vo verejnej tlači, médiách a sociálnych sieťach.

4.5.3 Konferencia odborníkov

Nástrojom internej a externej komunikácie v roku 2022 bude prezentácia výsledkov a dosahu aktivít vykonaných na poli pastoračnej práce s Rómami na konferencii odborníkov na konci strategického obdobia.