Boh medzi bariérami

Podolinská T., Hruštic T. : SIRONA 2010. Boh medzi bariérami.

Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestou.

Bratislava. Ústav etnológie SAV.

V roku 2010 Ústav etnológie SAV realizoval výskumný projekt zameraný na mapovanie vplyvu pôsobenia náboženských misií na sociálnu inklúziu Rómov na Slovensku. Publikácia „Boh medzi bariérami - Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestou“ je výstupom z projektu (PP2/ER2010-FSR) Výskum sociálnej inklúzie Rómov náboženskou cestou (SIRONA 2010).

 

Vo výskume SIRONA 2010 vedci sledovali štrnásť indikátorov v živote Rómov v MRK. Na dotazník odpovedali nielen kňazi (pastori) a rómski konvertiti, ale aj pasívni pozorovatelia, nekonvertovaní Rómovia, samospráva, nerómski spoluobčania.

Skúmané indikátory boli:

1.Zlepšenie dochádzky detí do školy

2. Zníženie miery zadlženosti

3. Zníženie miery úžery

4. Zvýšenie aktivity pri hľadaní práce

5. Uplatnenie na trhu práce

6. Zníženie drobnej kriminality

7. Zníženie problémov s alkoholizmom a inými návykovými látkami

8. Zníženie miery gamblerstva a závislosti na hazardných hrách

9. Zvýšenie miery gramotnosti (odstránenie negramotnosti)

10. Nárast komunikačných zručností

11. Nárast sociálnych zručností

12. Zvýšenie frekvencie pozitívnych kontaktov s inými Rómami (Rómami z iných obcí)

13. Zvýšenie frekvencie pozitívnych kontaktov s majoritou

14. Odstránenie vžitých stereotypov

15. Iné: zlepšenie manželských vzťahov ; zlepšenie vzťahov medzi deťmi a rodičmi; zmena spotrebného správania; zmena hospodárenia v rodine; zmena v hodnotových orientáciách; zvýšenie zodpovednosti za vlastný život; zvýšenie kladného sebahodnotenia; aktivácia (pri hľadaní práce, pri zapájaní sa do sociálnych sietí); zlepšenie správania, kultivácia vystupovania a komunikácie;  zmena v životných stratégiách (dlhodobejšie vízie)

Medzi najúspešnejšie indikátory patrili podľa zistení kvalitatívneho výskumu obmedzenie závislosti od návykových látok 98 %, výrazné zníženie miery drobnej kriminality 95 % a zníženie miery zadlženosti 90 %, u tých Rómov, ktorí sa stali členmi náboženských hnutí.

Záver tohto výskumu hovorí že: „všetkých 14 nami skúmaných indikátorov vykazovalo minimálne 80 % úspešnosť.“ Nejde však o sociálnu inklúziu, ale skôr o sociálnu zmenu. Táto pozitívna zmena má vysoký potenciál dospieť až k sociálnej inklúzii. Plná inklúzia je „beh na dlhé trate”, ale začína sa sociálnou zmenou. Môže začať jednou generáciou, ale ukončí sa až ich vnúčatami.

 

Hlavnými kľúčovými zisteniami sú:

1) Pri náboženskej zmene dochádza aj k sociálnej zmene: t. j. k širokospektrálnej zmene sociálnych návykov a správania sa jednotlivcov, resp. určitej skupiny.

2) Náboženská zmena má vysoký potenciál produkovať stabilnú sociálnu zmenu v sociálne vylúčených lokalitách, ktorú všetci zainteresovaní aktéri vnímajú ako pozitívnu.

3) Pozitívne vnímaná sociálna zmena má vysoký potenciál sociálnej inklúzie (za podmienok relatívne nízkych počiatočných finančných a personálnych vstupov).

4) Túto zmenu reflektovali všetci aktéri (kňazi, pastori, Rómovia, samospráva, nerómski spoluobčania...) a hodnotili ju ako pozitívnu. Táto zmena má vysoký potenciál sociálnej inklúzie, nakoľko u rómskych konvertitov dochádza k nárastu pozitívnych sociálnych zručností a kompetencií za súčasného poklesu takých módov sociálneho správania, ktoré majoritná spoločnosť vníma ako negatívne.

5) Nadobudnuté sociálne zručnosti a kompetencie majú trvalý charakter. Aktéri ich nestrácajú ani po svojom eventuálnom vystúpení či pasivite v rámci náboženského zoskupenia.

6) Vstupom Rómov do lokálnych náboženských skupín sa mení povaha ich sociálnych sietí i kvalita ich sociálneho kapitálu. Oba tieto faktory sú mimoriadne dôležité najmä v situácii nedostatku ekonomického kapitálu (finančné zdroje, možnosť zamestnať sa a pod.), s akou sa bežne stretávame práve v sociálne vylúčených rómskych komunitách.

7) Z hľadiska stability tejto zmeny je ideálne, ak prebieha na komunitnej/ kolektívnej úrovni.

 

Celú publikáciu môžete nájsť TU.