Znenie príhovoru z pohrebu pani Márie Paločkovej
UZOVSKĚ PEKĽANY 8. 12. 2025 // Na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie sme sa v malebnej dedinke Uzovské Pekľany rozlúčili s neviditeľnou hrdinkou – tichou a obetavou sväticou každodennosti - Máriou Paločkovou. Na pohrebe si na ňu v príhovore zaspomínali vnuk a syn Michal a Jozef Paločkovci.
Babka Mária sa narodila v chudobnejšej, ale láskyplnej rodine Andreja a Margity Kozmovej. S mladšou sestrou Cilkou spomínali na svojho ocka, ktorý sa s nimi hrával a vštepoval im lásku k Pánu Bohu. Veľmi skoro však zomrel a staršia Mária už ako 8-ročná musela prevziať povinnosti dospelých, keďže mamka Margita často odchádzala z domu za prácou. Neskôr aj sama ako 13 ročná odišla do Južných Čiech, kde robila na statku. Neskôr pracovala ako šička, lesná robotníčka, pracovníčka na družstve a upratovačka. Veľmi rada šila, vyšívala, tkala pokrovce, piekla. Rada robila domáce a ručné práce. Bola veľmi šikovná.
Od malička mala vo veľkej úcte Pannu Máriu, ktorá ju sprevádzala počas celého života. Z detských čias si často spomínala aj na prísneho ale láskavého pána farára Zbojovského, tiež veľkého ctiteľa Panny Márie. Ako 19-ročná sa vydala za manžela Bartolomeja, s ktorým mali 4 deti, Jozefa, Petra, Máriu a Moniku. Dožila sa aj radosti zo svojich 11 vnúčat a 22 pravnúčat. Bola vždy aktívna, ozdobovala kostol, šila, žehlila , viedla modlitby, v okolí kostola nasadila krásne ruže, ktoré ho veľa rokov skrášľovali a starala sa o nich, veľmi rada chodila na púte, už od malička brávala so sebou aj svoje deti, do Levoče, Obišoviec, na primície... Veľmi rada chodila do lesa na maliny , jahody, potom nezabudla niečo po deťoch poslať p. farárovi. Mala veľmi dobrý vzťah so susedmi, keď niekto potreboval pomoc, nikdy neodmietla. Naša babka bola aj výbornou kuchárkou aj pekárkou a vedela navariť aj napiecť dobroty, na ktoré sme sa vždy tešili, keď sme trávili prázdniny u babky. Jej mačanku sme vedeli jesť aj viackrát do dňa a nikdy nás na ňu neprešla chuť, na pirohy sme sa tešili s ockom Jožkom celou cestou od Zvolena až do Pekľan a kakaový koláč, ten nám babka vždy nabalila aj na domov a verím, že tak ako chutil nám, chutil aj ostatným.
Babka mala vždy toľko sily a obetavo sa starala o všetkých. Nikdy sa nesťažovala. Do kostola či už do Jarovníc, alebo aj do Renčišova chodievala skoro stále pešo a nás, svoje vnúčatá brávala so sebou. Veľakrát sme doslova nestíhali jej tempo. Po ceste sme sa spolu modlili ruženec, alebo nám babka rozprávala svoje príbehy zo života. Do pamätníčkov nám, jej vnúčatám, napísala tieto slová: “Buď čistý ako kvet, bude ťa milovať celý svet”. Dievčatám zas napísala: “Buď čistá ako ľalia, bude ťa milovať Panna Mária”. Posledných 30 rokov života môžeme povedať venovala svojim vnúčatám a pastorácii medzi Rómami. Pod vedením miestnych kňazov v spolupráci s rehoľnými sestričkami učila náboženstvo, pripravovala k sviatostiam, modlili sa spolu večeradlo, ruženec, spolu s rodinami za chorých, pri umierajúcich, viedla mládež - mali spevokol..., milovala ich činorodou láskou. Oni sami vedia najlepšie povedať, čo všetko pre nich urobila. Familiárne ju volali “teta”. Veľkou mierou prispela aj k tomu, že v osade v Jarovniciach bol postavený kostol. Nie vždy našla pochopenie v svojom okolí. Pán však jej dával silu, odhodlanie a vytrvalosť a aj napriek prekážkam, nikdy nepochybovala, že to, čo robí, je správne. Napĺňalo ju to radosťou. Párkrát sa vyjadrila, že keď skončí s prácou medzi Rómami, tak skončí... Teraz vidíme, so zármutkom, že sa aj tak stalo.
Ďakujeme synovi Petrovi, že sa o ňu až do konca vzorne staral, aby mala, čo potrebuje a že jej umožnil, aby robila to, čo ju napĺňalo. Ďakujeme aj ostatným deťom, vnúčatám a všetkým tým, ktorí jej akokoľvek pomáhali a povzbudzovali ju, všetkým dobrodincom, ktorí ju vedeli pochopiť a všetkým, ktorí sa za ňu modlili a v týchto posledných dňoch prosili za jej uzdravenie. Pán to chcel inak. Veríme, že dnes sa už teší pri svojej nebeskej celoživotnej, môžeme povedať v najlepšom slova zmysle, kamarátke, nebeskej matke, ktorú tak milovala.
Drahá babka, mamka, prababka, sestra, krstná mama, teta, ďakujeme Ti, že si bola tu medzi nami, za všetko, čo si nám dala, za Tvoju obetavosť, keď si nikdy nehľadela na seba, za Tvoju dobrotu, trpezlivosť, ochotu pomáhať, vľúdne slová, povzbudenia, modlitby a veľkú lásku, ktorú si nám prejavovala. Ľúbime ťa a prosíme, oroduj za nás v nebi. Budeš nám chýbať, ale veríme, že sa raz s Tebou stretneme pri našom dobrotivom Pánovi.
Dovidenia v nebi.
Materská škola Márie Wardovej v Jarovniciach je úspešne skolaudovaná
JAROVNICE 18. 12. 2025 // Stavba Materskej školy Márie Wardovej v Jarovniciach prešla kolaudačným konaním hneď na prvýkrát. Sestry z Kongregácie Jesu úprimne ďakujú partnerom, inštitúciám, odborníkom, darcom a všetkým ľuďom dobrej vôle, ktorí prispeli modlitbou, prácou či finančnou podporou. Bez tejto spolupráce by škôlka pre rómske aj nerómske deti nemohla vzniknúť. Teraz škôlka vstupuje do ďalšej fázy – vybavenia tried a zázemia, prípravy dokumentácie a zaradenia do siete škôl. Prosíme o pokračujúcu modlitbovú aj finančnú podporu. Spolu môžeme dotiahnuť toto dielo do konca.
Ad maiorem Dei gloriam!
Zimná burza v Markušovciach
MARKUŠOVCE 14. 12. 2025 // V Markušovciach prebehla ďalšia burza - tentokrát zimného oblečenia. Vyzerá to tak, že si pre seba našiel niečo naozaj každý!
Do večnosti odišiel salezián kňaz don Jozef Žembera, ktorý prežil sedem rokov na Luníku IX. v Košiciach medzi Rómami
16. 12. 2025 // Don Jozef Žembera zomrel 16. decembra 2025 vo veku 64 rokov. V službe v Cirkvi prežil 38 rokov rehoľného a 36 rokov kňazského života. Pochovaný bude na cintoríne v Jacovciach.
Don Jozef sa narodil 15. januára 1961 v Topoľčanoch rodičom Jozefovi a Margite, rodenej Kocúrovej. Detstvo prežil v rodinnom prostredí so svojimi súrodencami, v ktorom sa formovala aj jeho viera a túžba slúžiť Bohu. Už ako mladý chlapec sa aktívne zapájal do života vo farnosti a do stretiek mládeže. Po absolvovaní dvojročnej vojenskej služby sa usiloval vstúpiť do seminára, no na prvýkrát nebol prijatý. Nezanevrel však a svoje povolanie nosil vo svojom srdci – zamestnal sa a zároveň sa začal zaujímať o saleziánsku formáciu. Na druhý pokus bol prijatý na CMBF v Bratislave, kam sa prihlásil ako seminarista za Nitriansku diecézu. Štúdium absolvoval v rokoch 1984 – 1989. V tom čase prežíval aj svoju tajnú formáciu u saleziánov. „Tretí ročník na fakulte bol najnáročnejší,“ spomínal, „bol som asistentom v seminári – duktorom a aj novicom zároveň.“
Prvé rehoľné sľuby zložil 16. augusta 1987. Kňazskú vysviacku prijal 17. júna 1989 v Nitre z rúk trnavského arcibiskupa a jeho rodáka Mons. Jána Sokola. Ako kaplán pôsobil najprv vo farnosti Žilina – mesto, neskôr v Predmieri. Na oboch miestach rozvíjal aj spoluprácu s hnutím Fokoláre a Neokatechumenátnou cestou. Neskôr ho predstavení poslali do Ríma na štúdiá spirituality na Pápežskú saleziánsku univerzitu (1990 – 1995). Po návrate pôsobil v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, v Castelnuovo d’Aste, Hodoch pri Galante, Vo Veľkom Bieli a záver svojho pozemského života prežil v rodných Jacovciach. Don Jozef žil svoje povolanie ticho, verne a vytrvalo. Saleziánsku charizmu prežíval najmä v službe študentom teológie a v pastorácii medzi Rómami, kde vnášal nádej a ľudskosť. Jeho zdravotný stav sa v posledných rokoch zhoršoval. Od roku 2021 bol členom komunity vo Veľkom Bieli, neskôr bol umiestnený do Domu sociálnych služieb v Nitre a potom v Jacovciach.
Svoju dušu odovzdal Stvoriteľovi v topoľčianskej nemocnici 16. decembra 2025. Odpočinutie večné daj mu, Pane, a svetlo večné nech mu svieti. Nech odpočíva v pokoji.
NEUVERITEĽNÝ POSUN ZA 10 MESIACOV!
.jpg)
JAROVNICE 18. 12. 2025 // Vo februári to bola ešte len hrubá stavba, dnes – o desať mesiacov neskôr – stojí v Jarovniciach takmer hotová škôlka s fasádou a nádherným vnútrom. Je to výsledok dlhých mesiacov práce, modlitieb, rozhodnutí a odvážnych krokov sestier Congregatio Jesu. Vznikla škôlka pre všetky deti bez rozdielu. Krok po kroku, s vierou, vytrvalosťou a obrovským nasadením sa sen stal realitou. ️Sestry môžu byť právom hrdé na to, čo sa im podarilo vybudovať. Teraz stoja pred záverečným krokom – uhradiť poslednú stavebnú faktúru. Práve teraz je ten moment, keď sa môžu pridať tí, ktorí chcú byť súčasťou tohto príbehu dobra. Každý dar pomáha dotiahnuť dielo do konca a otvoriť dvere škôlky deťom.
Číslo účtu na podporu škôlky:
SK4802000000004153847155
Markušovce po prvýkrát na RAŠ
MARKUŠOVCE 16. 11. 2025 // Do Rómskej animátorskej školy sa po prvýkrát zapojili aj 3 nádejní animátori z Markušoviec. Držíme im palce, aby im počiatočné nadšenie vydržalo po celý čas dvojročnej formácie.
Oddych na Spiši
LUNÍK IX 15. 11. 2025 // Členovia hlavného pastoračného tímu na Luníku XI si v polovici novembra dopriali čas oddychu, načerpania síl a vzájomného povzbudenia na Spiši. Vydali sa do Slovenského raja, kde našli priestor nielen na stíšenie a posilnenie tímových vzťahov, ale aj na získavanie čertvých impulzov do služby. Zázemie im poskytlo pastoračné centrum v Spišských Tomášovciach. Súčasťou programu bola krátka túra na Tomášovský výhľad, stretnutie s mladými Rómami na RAŠ v Letanovciach a návšteva bratov kapucínov v Markušovciach. Spoločné dni boli obohacujúce a priniesli nové skúsenosti pre ďalšiu prácu a službu.
Vianočný zázrak ako z filmu, ale tento sa skutočne stal!
JAROVNICE 11. 12. 2025 // Už 14 rokov podporujú priatelia z farnosti Teplická v Bratislave službu sestier v Jarovniciach. Aj tentoraz sestry zažili výnimočné prijatie a obrovskú štedrosť. Veriaci darovali na stavbu cirkevnej škôlky Márie Wardovej priamo vo farskom kostole 4 836,23 € a ďalších 5 050 € poslali na účet. Vďaka tejto podpore zostáva z potrebných 13 800 € na poslednú stavebnú faktúru už „iba“ 3 913,77 €. A toto je pre sestry skutočný zázrak! Sestry Ráchel, Antónia a Silvia vyjadrujú hlbokú vďaku za ľudskú, modlitbovú, priateľskú, vecnú aj finančnú podporu, bez ktorej by ich služba nemohla rásť a prinášať toľko dobra. S veľkou láskou si spomínajú aj na kňaza Braňa Bukovského, ktorý toto prepojenie pred rokmi vytvoril a stal sa mostom medzi dvoma komunitami – mostom, ktorý dodnes prináša dobro.
Ak by ste chceli mať podiel na tomto diele, to najmenej, čo môžete urobiť, je pozvať sestry s výrobkami k vám do farnosti alebo ich finančne podporiť priamo na toto číslo účtu: SK78 0900 0000 0005 0557 8895. Sestry odkazujú všetkým dobrodincom: „Pán Boh odmeň! Ste našimi anjelmi.“
Neviditeľná hrdinká, tichá a obetavá svätica každodennosti
UZOVSKÉ PEKĽANY 8. 12. // V deň slávnosti Nepoškvrneného počatia Panny Márie sme sa v malebnej dedinke Uzovské Pekľany rozlúčili s neviditeľnou hrdinkou – tichou a obetavou sväticou každodennosti.
Pani Mária Paločková, rod. Kozmová, sa narodila 21. 11. 1942 počas druhej svetovej vojny. Keď mala deväť rokov, zomrel jej otec. Jej mladšia sestra Cecília mala vtedy len päť rokov a život polosirôt v tých časoch nebol vôbec jednoduchý. Po sobáši s manželom Bartolomejom vychovali štyri deti – dvoch synov a dve dcéry. Vo veku 49 rokov ovdovela.
Práve v tom období sa začala naplno venovať apoštolátu medzi Rómami. Jej služba nebola krátkodobým nadšením, ale dlhodobým dobrovoľným záväzkom. Počas 33 rokov pravidelne navštevovala rómske osady v Jarovniciach aj v Uzovských Pekľanoch. Neúnavne, za každého počasia vstupovala do skromných príbytkov tých najbiednejších. Pripravovala deti i dospelých na prvé sväté prijímanie, birmovku aj sviatosť manželstva. Keď niekto ochorel, navštívila ho, modlila sa s ním a neraz ho pripravila na prvú – aj poslednú – svätú spoveď.
Ku kňazom pristupovala vždy s veľkou úctou, pokorne ich prosila o pomoc a často ich sama doprevádzala k zomierajúcim. Veľmi sa bála psov, ale z lásky k ľuďom, ktorým slúžila, dokázala prekonať aj tento strach. Denne kvôli nim prešla pešo približne 5 km – týždenne 35, mesačne 140, ročne 1680 a za 33 rokov viac než 55 440 km. Táto cesta pre ňu nikdy nebola dlhá – sprevádzala ju modlitbou svätého ruženca.
Dopoludnia sa starala o domácnosť a popoludní vyrážala za „svojimi“ Rómami. Mnohí jej apoštolátu nerozumeli – pozerali na ňu zhora, niektorí ňou pohŕdali či ju ohovárali. Ona to všetko znášala pokojne a pokorne. Hovorila: „Rómovia mi nikdy neublížili.“ Mala medzi nimi autoritu a veľkú úctu. Volali ju „naša teta“ a neskôr aj „matka Tereza“.
Zomrela v prvý piatok v mesiaci, na Medzinárodný deň dobrovoľníctva. Pri jej hrobe stálo päť kňazov, rehoľné sestry, príbuzní aj Rómovia. Spočinula v Božskom Srdci Ježišovom a pochovali sme ju na slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Bola zakladateľkou večeradiel v Jarovniciach aj v Uzovských Pekľanoch a veľkou ctiteľkou Panny Márie.
Veríme, že si po ňu prišli Pán Ježiš a Panna Mária a priviedli ju do domu nášho Nebeského Otca. Po veľmi náročnom, ale krásne naplnenom živote odišiel vyrovnaný, pokojný a dobrý človek.
Teta Mária, odpočívajte v pokoji.
Medzinárodný deň dobrovoľníctva 5. 12.
KOŠCE 5. 12. 2025 // 5. 12. slávime Medzinárodný deň dobrovoľníctva a pri tejto príležitosti chceme zo srdca poďakovať všetkým, ktorí svoj čas, energiu a srdce venujú misijno-pastoračnej čiinosti medzi Rómami.
Vaša ochota pomáhať prináša ovocie, ktoré často nevidno na prvý pohľad, no je hlboko prítomné v životoch detí, rodín a celej komunity. Prinášate nádej, povzbudenie, učíte svojím príkladom a pripomínate, že dobro má obrovskú silu. Ďakujeme vám za podané ruky, za každú službu, za každý deň, keď ste sa rozhodli byť pre niekoho svetlom. Blahoželáme vám k dnešnému sviatku a želáme veľa radosti, požehnania a odvahy pokračovať v krásnej službe, ktorú robíte!
